Zrelosť a pripravenosť dieťaťa pre nástup do školy sa nemusí zhodovať s vekom, kedy má dieťa do školy nastúpiť. V našej spoločnosti je to spravidla vek šiestich rokov. Ale realita často ukáže, že nie všetky deti „dozrejú“ do tohto štartu rovnako. Kedy je dieťa pripravené na školu si môžete prečítať TU.
V tomto článku sa chcem venovať tomu, keď už viete, že vaše dieťa do prvej triedy včas nenastúpi. Ste si vedomí, že vaše dieťa má ťažkosti, ktoré by mu bránili zvládať s ľahkosťou nároky školy (nedrží pero správne, neudrží pozornosť dlhšie než pár minút, rozpráva menej alebo menej zrozumiteľne, má výbuchy zlosti, je neposedné, neisté…)
No niekedy to, čo na prvý pohľad vyzerá ako problém dieťaťa, je výzvou pre nás – rodičov.
Čo s tým?
Zrelosť sa nedá prikázať. Ale dá sa podporiť.
Je dôležité zastaviť sa, nepanikáriť – a pozrieť sa na dieťa celostne a komplexne!
Nie je to zlyhanie – ani jeho, ani vaše!
Vývin každého dieťaťa má svoje tempo a svoj rytmus. Ale ak cítite, že niečo nejde hladko, je dôležité sa na chvíľu zastaviť. Nie hľadať chybu – ale pochopiť, čo sa deje.
Nepripravenosť a nezrelosť na školu sa môže prejavovať rôzne:
oneskorený vývin reči
slabá koordinácia pohybov
pretrvávajúce primárne reflexy
nezrelé zmyslové vnímanie
problémy s pozornosťou, sústredením, pamäťou
Nie otázka: „Čo s tebou nie je v poriadku?“
Ale prístup: „Poďme spolu zistiť, čo ti môže pomôcť.“
Raz za čas nestačí.
Prvá vec, ktorú mnohí rodičia urobia, je, že navštívia psychológa, logopéda či nejakého terapeuta.
A je to správne – hľadať pomoc nie je slabosť, ale zodpovednosť. Áno, odborníci vedia pomôcť. Vedia pomenovať veci, poradiť, ukázať cestu. Ale u nich sme raz za čas. Preto ak nezmeníme vnútorné nastavenie doma, žiadna terapia nebude mať dlhodobý efekt.
Skutočné zmeny sa dejú doma.
V každodennom živote. Nečakajte, že to za vás urobí niekto druhý…
Niekedy majú rodičia predstavu, že terapia znamená zložité cvičenia, množstvo pomôcok, tabuliek, časového tlaku. Pravdou ale je, že často stačia veľmi jednoduché aktivity, ktoré je ale potrebné robiť vedome, pravidelne, opakovane a s láskou.
Malé kroky každý deň môžu postupne spôsobiť veľké posuny.
To najdôležitejšie, čo môžete dieťaťu dať, je čas, pochopenie a váš aktívny záujem.
To, čo dieťa najviac ovplyvňuje, nie je počet terapií, krúžkov ani cvičení. Je to nastavenie rodičov.
Vnútorné presvedčenia. Vzorce, ktoré si každý nesie z vlastného detstva. To, ako zvládate tlak. Ako vnímate zlyhanie. Ako pristupujete k výzvam.
Pretože, keď my ako rodičia:
- prijmeme, že naše dieťa má svoje tempo
- upravíme náš režim, aby sme sa mu vedeli venovať
zmeníme pohľad z „musí dobehnúť“ na „pomôžem ti rásť“
VTEDY SA VECI ZAČNÚ MENIŤ…
Ťahajme za jeden povraz.
Nemusíme s deťmi cvičiť hodiny denne. Naozaj nie. Stačí pár minút – ale pravidelne!
Krátko a vedome!
A najmä – s pochopením, prečo to robíme.
Nezahltiť dieťa terapiami, ale zveriť sa odborníkovi, ktorý:
vie vysvetliť veci zrozumiteľne,
podporuje celostný prístup,
rešpektuje vaše možnosti aj tempo dieťaťa.
Vytvoriť tak spoluprácu odborník – dieťa – rodič a ťahať za jeden povraz.
Pýtať sa, hľadať riešenia, hľadať cestičky, zdieľať ale najmä spolupracovať a dôverovať si navzájom.
A to je najviac.











