Začiatok školského roka prináša deťom rôzne pocity. Čo je ale isté, je to, že treba tým pocitom venovať pozornosť. Vyjadriť podporu, súcit, lásku a pochopenie dieťaťu. To, že ho počúvame, berieme vážne, tešíme sa s ním, cítime s ním, urobí veľmi veľa v jeho psychike. Dieťa potrebuje vedieť, že sa na nás môže obrátiť, že má v nás oporu, že nám môže dôverovať, že si naň vždy nájdeme čas a venujeme mu plnú pozornosť. Každé dieťa má rado, keď sa mu venujete. A nielen po príchode zo škôlky či školy. Vždy si treba nájsť pár minút plnej, láskavej pozornosti, lebo aj tomu sa dieťa takto učí. Rodičovstvu nás nikto nikdy neučil ale nikto nikdy ani nepovedal, že to bude jednoduché. Ako hovorí psychológ Ivan Štúr:
"Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá."
Každé dieťa potrebuje 3 veci:
Prvou je pozornosť, čím mu vlastne preukazujeme lásku.
Druhá je porozumenie, čiže dieťa chápeme a berieme ohľad na jeho pohľad na veci a situácie.
Treťou je ocenenie, čiže podporujeme a posilňujeme to dobré v ňom.
Keby to deti vedeli vyjadriť slovami, možno by to znelo takto:
“Moja milá maminka, môj milý ocko, prosím venujte mi každý deň po príchode zo škôlky pár minút. Tak veľmi sa chcem schúliť vo vašom náručí, cítiť vašu vôňu a počuť, ako som vám chýbalo. Neponáhľajme sa tak s obliekaním. Netelefonujte, keď za vami cupitám. Dajte mi ruku a poďme mojím tempom. Po príchode domov si sadnime spolu trebárs aj na zem a pýtajte sa ma, ako som sa malo, čo sme robili, ako som sa pri tom cítilo, ako sa teraz cítim, ako sa mi darilo.
MOJA MALÁ DUŠA TO VEĽMI POTREBUJE.
Aby, keď bude veľká, vedela zvládať aj náročnejšie situácie a vedela, že tu budete vždy pre mňa, že sa budem môcť na vás obrátiť s čímkoľvek a vy ma vypočujete.
Viem, že máte povinnosti, ale s niektorými vám môžem aj ja pomôcť. Keď budem veľké, nebudem lenivé a rado pomôžem aj druhým. Nechajte ma niekedy urobiť si veci aj po svojom. Viem, že vy to viete lepšie, ale pokiaľ to nie je pre mňa nebezpečné, nechajte to na mňa. Tak sa učím.
Keď sa spolu hráme spoločenské hry, nepozerajte do mobilu. Dajte ho niekde bokom a venujte sa naplno našej hre.
Dni plynú a ja veľmi rýchlo rastiem. Ani sa nenazdáte a budem veľké. Na čo budem spomínať? Čo sa mi vryje do pamäti?
Ľúbim vás a verím, že aj vy mňa. Nedokazujte mi to ale tým, že mi kúpite všetko, čo chcem. Mňa to rýchlo omrzí. Radšej sa poďme spolu hrať, rozprávať, športovať. Večer mi prečítajte rozprávku. Mám rado tú chvíľku pokoja po celom dni. A hlavne ju potrebujem.
Potrebujem vaše objatia a vašu plnú pozornosť každý deň, aspoň PÁR MINÚT. Vaše dieťa.”
